Významom telesnej výchovy, pohybu a dostatku telesného zaťaženia pre udržanie zdravia, prevenciu chorôb a potlačenie nepriaznivých sprievodných prejavov staroby sa zaoberajú už zachované písomné práce antických gréckych lekárov. Ich skúsenosti reprezentatívne zahŕňa v práci „De articulis  reponendis“ učený Hippokrates. Z hľadiska odborného záujmu a profesijnej orientácie môžeme ako prvého telovýchovného lekára označiť Galéna z Pergamu (rr. 129 – 199). Vďaka vedomostiam a skúsenostiam, ktoré nadobudol v medicínskych službách gladiátorskej rímskej školy, dosiahol postupne nielen miesto osobného lekára troch rímskych cisárov, ale predovšetkým objavil dôležitosť preventívneho lekárskeho vyšetrenia a spoznal význam pohybu, telesných cvičení a masáže vo všeobecnej geriatrickej profylaxii starnutia. Telesné cvičenia, ich zdravotné zabezpečenie a masáž mali už predtým dôležité miesto v medicíne starej Číny, Perzie a Egypta.

            Medicínska problematika prudko sa rozvíjajúcej telesnej výchovy a športu koncom 19. storočia a najmä v 20. storočí začínala priťahovať stále väčší počet lekárov. Množili sa čerstvé problémy aj nové poznatky z oblasti záťažovej fyziológie a patofyziológie rôznych pohybových činností, čo nastolilo potrebu úzkej odbornej spolupráce pri výmene informácií a koordinácií činností.

Československá spoločnosť telovýchovného lekárstva (ČSSTL)  

            Hovorca lekárov združujúcich sa okolo Sokola bol prof. Weigner, známy anatóm, ktorý viedol českú delegáciu na prvý medzinárodný kongres telesnej výchovy v Paríži v r. 1913. Až po prvej svetovej vojne spolu s veľkým rozmachom športu dosiahlo aj telovýchovné lekárstvo (TVL) určitý vzostup ako po stránke vedeckej, tak i organizačnej. Čs. obec sokolská zriadila badateľský odbor, zatiaľ čo zdravotný odbor pôsobil už od roku 1908. V roku 1921 vznikol úrazový odbor, ktorý sa zaoberal odškodňovaním úrazov a ich prevenciou.

            Organizovaním športových lekárov sa ujala Čs. asociácia futbalová, ktorá ustanovila 29. októbra 1924 zdravotný odbor ČSAF na čele s dr. Stránským. Tento odbor zvolal 8. decembra 1928 I. zjazd športových lekárov, kde prednášali prof. Weigner, prof. Libeňský a prof. Jirásek. Vtedy bola tiež založená pri Čs. všešportovom výbore zdravotná rada, ktorá organizovala prednáškové schôdze. V roku 1930 zorganizovala prvý kurz športovej medicíny, kde prednášali známi predstavitelia lekárskej vedy, prof. Weigner, prof. Vondráček, prof. Král, prof. Prusík a ďalší.

            Po druhej svetovej vojne bola ustanovená lekárska komisia Ústredného národného telovýchovného výboru, ako aj prípravný výbor pre založenie spoločnosti TVL, ktorého predsedom bol Prof. Jirásek a jednateľom dr. Hornof. Tento výbor zvolal ustanovujúce valné zhromaždenie na 29. septembra 1946. Náplňou činnosti Spoločnosti TVL bolo organizovanie vedeckých schôdzí, publikačná činnosť, popularizácia vedeckých poznatkov a zastupovanie na medzinárodnom fóre. Za predsedu bol zvolený prof. Jirásek, členmi: dr. Baudiš, dr. Bínovský, doc. Haviar (ako delegáti slovenskej odbočky), dr. Hornof, doc. Jaroš, dr. Kalmúncer, dr. Kavalír, dr. Kohler, doc. Král, doc. Krůta, dr. Libánský, dr. Mathé, dr. Mecl a ďalší.

            Po schválení stanov Ministerstvom vnútra bol zvolený užší výbor, jednateľmi boli dr. Hornof a dr. Schmid, zapisovateľom dr. Mathé, medzinárodným sekretárom  doc. Král. Tak ako bola určitá asymetria v organizácii štátu, bol podobný stav aj v ďalších organizáciách, a preto bola v roku 1946 založená Československá spoločnosť TVL a takmer súčasne Slovenská spoločnosť TVL, zatiaľ čo  Česká spoločnosť TVL vznikla až v roku 1968.

            Treba vyzdvihnúť osobnosti, ktoré pôsobili vo vedúcich funkciách v Československej spoločnosti telovýchovného lekárstva a bezprostredne sa zaslúžili o rozvoj nášho odboru na národnej i medzinárodnej úrovni. Prvým predsedom bol prof. Jirásek (1946-60), potom prof. Král (1960- 71), doc. Horák (1971-87), prof. Máček (1987-91) a prof. Kučera od 1991 až do skončenia činnosti federálneho výboru. Od roku 1971 do 1992 bol striedavo každé dva roky predsedom federálnej Spoločnosti prof. Komadel ako predseda Slovenskej spoločnosti telovýchovného lekárstva. Vo funkcii vedeckého sekretára postupne pôsobili doc. Hornof, doc. Schmid, dr. Pros, doc. Lisy, doc. Kryl, dr. L. Novotný a zo Slovenska doc. Horniak, dr. Graus a doc. Hamar.

             Česká a Slovenská spoločnosť telovýchovného lekárstva, ktoré samostatne pôsobili na federálnom princípe ako odborné zložky Českej a Slovenskej lekárskej spoločnosti v rámci Československej lekárskej spoločnosti J. E. Purkyňe od roku 1971 sa v dvojročných intervaloch  striedali vo vedení federálneho výboru, ktorý koordinoval spoluprácu na národnej a hlavne na medzinárodnej úrovni.

Z čias pred rokom 1918, keď bolo Slovensko súčasťou Rakúsko – Uhorska, nemáme zatiaľ k dispozícii údaje o činnosti v oblasti, ktorú dnes nazývame telovýchovné lekárstvo. Možno odôvodnene predpokladať, že už v minulom storočí a začiatkom tohto sa u nás nastoľovali medicínske otázky vo vzťahu k rozvoju športu a osobitne v oblasti Tatier k rozvoju turistiky, horolezectva a lyžovania. Účasť slovenských športovcov na I. Olympijských hrách 1896 v Aténach v družstve Uhorska bola iste spojená aj s predchádzajúcim riešením ich zdravotných problémov. Na zakladajúcom zasadnutí FIMS 14. 2. 1928 vo Sv. Moritzi počas II. zimných olympijských hier bolo 50 lekárov z 11 krajín. Medzi nimi zastupoval ako jediný Československo Dr. Michal Guhr z Tatranskej Polianky. To nasvedčuje tomu, že už viac rokov predtým sa musel zaoberať telovýchovno-lekárskou problematikou.

Dr. Michal Guhr (1873-1933)

            Konanie I. zjazdu Zdravotnej rady Všešportového výboru  roku 1935 na Štrbskom Plese v rámci V. Konferencie profylaktického lekárstva oprávňuje predpoklad, že tu boli problematiky znalí lekári, keď ako jednotlivé témy vybrali „Poranenia pri športe a hrách“, „Vplyv telesného cvičenia na mladý organizmus“ a „Hodnota a vhodnosť vyšetrovacích metód v telovýchovnom lekárstve“.

Slovenská spoločnosť telovýchovného lekárstva (SSTL)

Slovenská spoločnosť telovýchovného lekárstva bola založená 12.11.1946 v Bratislave ako „Odbočka Československej spoločnosti telovýchovného lekárstva“. Na zakladajúcom zhromaždení v posluchárni Očnej kliniky sa zúčastnilo 27 lekárov. Vedúcu úlohu zohrali učitelia Lekárskej fakulty, prednostovia ústavov a kliník: prof. Antal, prof. Bárdoš, dr. Bínovský, doc. Bruoth, prof. Čársky, doc. Dohnányi, prof. Haviar, doc. Kliment, prof. A. Kukura, doc. Lajda, plk. dr. Mráz, prof. Nosáľ, doc. Pivková, prof. Pišút, doc. Rolný, prof. Virsík. Mnohí ďalší učitelia Lekárskej fakulty UK v Bratislave prispeli k rozvoju SSTL najmä v prvých rokoch.

Osobitne významnú úlohu zohral už pri zakladaní a v celej ďalšej existencii SSTL prof. Handzo. V čase jej zakladania bol vedúcim pracovníkom vtedajšej sekcie Povereníctva školstva, kultúry a vedy. Založenie SSTL inicioval a zo svojho úradu činnosť zabezpečil po stránke ekonomickej. V roku 1950 vyšla vyhláška Povereníctva zdravotníctva ČSR o zdravotnom zabezpečení telesnej výchovy a športu, podľa ktorej sa každý aktívny športovec musel raz do roka podrobiť preventívnej lekárskej prehliadke. Vo všetkých okresoch na Slovensku vznikli pri okresných i krajských ústavoch národného zdravia telovýchovno – lekárske oddelenia. O dva roky neskôr vyšla vyhláška o lekárskych špecializáciách. Bývalé športové lekárstvo tak dostalo zákonný podklad a názov telovýchovné lekárstvo, ako samostatný medicínsky a vedný odbor.

V roku 1954 sa MUDr. Pavel Handzo stal vedúcim subkatedry telovýchovného lekárstva pri Ústave pre ďalšie vzdelávanie lekárov (dnes Slovenská zdravotnícka univerzita – SZU), ktorý mal za úlohu výchovu telovýchovných lekárov na Slovensku. Po vydaní štatútu Fakultnej nemocnice sa spoločné školské a zdravotnícke pracovisko premenovalo na Kliniku telovýchovného lekárstva. Prednostom kliniky a súčasne aj katedry sa stal MUDr. Pavel Handzo, ktorý sa v roku 1961 stal mimoriadnym profesorom telovýchovného lekárstva. Vo výbore SSTL pôsobil 31 rokov – 1946-1955 ako tajomník, 1955-1971 ako predseda a 1971-1977 ako podpredseda. Prof. Handzo sa nezmazateľne zapísal do histórie slovenského telovýchovného lekárstva.

Prof. MUDr. Pavel Handzo, CSc. (1919-2013)

Činnosť SSTL výrazne ovplyvnili ďalšie osobnosti, ktoré boli jej vedúcimi funkcionármi. Osobitné miesto v histórii SSTL zaujímal jej prvý predseda prof. Čársky, vtedajší prednosta I. Chirurgickej kliniky. Predsedom bol v rokoch 1946–55 a potom do roku 1962 podpredsedom spoločnosti.

Vo výbore  pôsobil 41 rokov prof. Ľudovít Komadel, ktorý sa stal v roku 1955 členom výboru, 1962–67 bol vedeckým sekretárom, 1967–71 podpredsedom, od 1971 do 1994 predsedom a od 1994–2001 znova vedeckým sekretárom vykonávajúcim celú agendu a ekonomiku SSTL. V roku 1992 bol Medzinárodným olympijským výborom ocenený ako prvý Slovák Olympijským radom v striebre.

Prof. MUDr. Ľudovít Komadel, DrSC. (1927–2022)

 V roku 1994 bol zvolený za predsedu spoločnosti prof. Dušan Hamar, ktorý bol predtým od roku 1981 vedeckým sekretárom. Dlhé obdobie vo významných funkciách vo výbore pôsobil doc. Horniak ako člen výboru od roku 1955, vedecký sekretár v rokoch 1967–77 a podpredseda v rokoch 1977– 94. Doc. Marta Hájková bola opakovane členkou výboru, pokladníčkou v rokoch 1982–90 a revízorkou v roku 1994. Doc. Zapatický pôsobil po 3 funkčné obdobia (1962–77) ako podpredseda, doc. Minarovjech v rokoch 1955–62 ako vedecký sekretár, podobne ako dr. Graus v rokoch 1977–81. Ako pokladník začal vo výbore roku v 1955 pracovať dr. Novosad, ale krutá choroba predčasne zakončila jeho činnosť i život.

SSTL sa rozhodujúcou mierou zaslúžila o rozvoj telovýchovného lekárstva na Slovensku, o budovanie jeho vedecko-výskumnej základne i klinických pracovísk, o stály prenos najnovších poznatkov i klinických skúseností do telovýchovno-lekárskej  i telovýchovno-pedagogickej praxe. Pravidelné pracovné schôdze sa konávali 2 – 4 krát ročne a popri nich ešte významnejšie celoštátne podujatia – národné kongresy a telovýchovno-lekárske dni, ktorých sa na Slovensku uskutočnilo 20. Členovia SSTL sa pravidelne zúčastňovali na týchto akciách aj keď sa väčšinou konali na území terajšej Českej republiky. Na podujatiach konaných na Slovensku členovia SSTL prezentovali spolu okolo 600 príspevkov. Prednáškovú aktivitu zabezpečovali najmä univerzitní pracovníci z Bratislavy, najprv z Lekárskej fakulty (najmä Handzo, Komadel, Horniak, Hájková, Minarovjech), ale od roku 1961 hlavne z Fakulty telesnej výchovy a športu (najmä Komadel, Hamar, Kovalčíková), ďalej z Lekárskej fakulty v Košiciach (Burger, Zapatický, Bohuš), z Pedagogickej fakulty v Prešove (Gurský, Brtková) a následne z Jeseniovej Lekárskej fakulty v Martine (Meško).

Členská základňa SSTL dosahovala už v roku 1949 207 členov (145 lekárov a 62 medikov), v ďalších rokoch sa pohybovala na úrovni okolo 200, v roku 1988 to bolo 220, ale po veľkých politických a ekonomických premenách počet členov poklesol na 160.

Od 1.5.1990 SSTL má právnu subjektivitu a naďalej je odbornou spoločnosťou Slovenskej lekárskej spoločnosti. Voči štátnym orgánom, najmä Ministerstvu zdravotníctva a Ministerstvu školstva (zodpovedajúcemu v SR za telesnú výchovu a šport), ako aj voči Antidopingovému výboru SR a telovýchovným i športovým organizáciám, vrátane Slovenského olympijského výboru, SSTL je expertíznym a iniciatívnym orgánom.  Prvým predsedom novozvoleného výboru SSTL v roku 1990 bol profesor Komadel. Podpredsedom bol Doc. Horniak, vedeckým sekretárom MUDr. Hamar, pokladníkom MUDr. Malovič a členmi výboru MUDr. Dzurenková, MUDr. Hájková, MUDr. Javorský, Doc. Marček, MUDr. Meško, MUDr. Skladaný a MUDr. Tašárová.

Samostatnými členmi FIMS sa stali Česká republika i Slovenská republika od 1. 1. 1994, ako pokračovatelia Československa, ktoré bolo jedným zo zakladateľov FIMS.

     V dosiahnutej úrovni rozvoja patríme medzi málo štátov na svete, kde telovýchovné lekárstvo dosiahlo plné oficiálne uznanie so schválenou koncepciou ako samostatný odbor lekárskych vied a ako klinický lekársky špecializačný odbor. Na lekárskych fakultách bol dlho povinnou súčasťou študijného plánu a končil skúškou. V odbore možno získavať vedecké a vedecko-pedagogické hodnosti, na získanie špecializácie sú stanovené záväzné kritériá.

Na Slovensku sa v odbore telovýchovné lekárstvo postupne kvalifikovali na profesorov Handzo, Komadel, Hamar, Meško, docentmi sa stali Minarovjech, Horniak, Hájková, Zapatický, Marček,  Lukáč, Lukáčová, Gurský, Bohuš a Delej. Doktorom vied je len Komadel, ale kandidátov vied je 17, všetci vyššie menovaní docenti a Ferienčík, Skládaný, Graus, Tkáč, Brtková a Dzurenková.

SSTL charakterizuje bohatá publikačná činnosť. Členovia spoločnosti využívali publikačné možnosti v rozličných domácich i zahraničných lekárskych i telovýchovných a športových časopisoch, ale najvýznamnejšiu úlohu pre rozvoj nášho telovýchovného lekárstva zohral spravodaj Lékař a telesná výchova. Od roku 1992 vychádza odborný lekársky  časopis, Medicina sportiva bohemica et slovaca, ktorý je riadený redakčnou radou. Svoje príspevky v ňom prezentujú nielen českí a slovenskí lekári, ale o publikáciu sa uchádzajú i zahraniční autori, ktorých príspevky sú publikované cudzojazyčne.

Osobitnú zmienku si zasluhuje stála lekárska rubrika v celoštátnom časopise Tréner, ktorú viedol po celý čas jeho vychádzania (1956-90) Komadel a podobná rubrika v slovenskej verzii časopisu Muscles and Fitness, ktorú vedie Hamar.

Z publikácii sú v popredí monografia Komadel, Barta, Kokavec: Fyziologické zväčšenie srdca, vydané vo Vydavateľstve SAV 1964 po slovensky a 1968 po rusky, celoštátne učebnice Handzo a kol.: Telovýchovné lekárstvo 1980, 1990, Komadel a spolupracovníci: Lekárska kontrola športovcov 1968 a Telovýchovné lekárstvo 1985. Celý rad príručiek, začínajúc rokom 1952 publikáciou P. Handza a kol.: „Lekár radí športovcom“, ktorých autormi sú okrem Handza, Komadel, Rolný, Hamar, Horniak, Hájková, Minarovjech, Gurský, Marček a ďalší. Osobitne významné miesto má príručka Komadela a spolupracovníkov (J. Blahunka, D. Dzurenková, M. Hájková, D. Hamar, T. Marček, P. Mendel, D. Meško, M. Novomeská, E. Novotná, M. Somora, H. Svátková, I. Zmečková) „Telovýchovnolekárske vademecum“ vydané v roku 1994 a 1997. Distribuované bolo bezplatne všetkým členom SSTL i ČSTL. Cenné sú aj mnohé zborníky z celoštátnych zjazdov   a telovýchovno-lekárskych  dní. V roku 2005 vyšlo tretie vydanie Telovýchovnolekárskeho vademeca, autormi ktorého boli D. Meško a Ľ. Komadel a spolupracovníci (B. Delej, B. Dvorský, D. Dzurenková, M. Hájková, D. Hamar, E. Horniak, P. Malovič, T. Marček, E. Novotná, V. Štulrajter). Žiaľ, doposiaľ to bola posledná publikácia na Slovensku z oblasti telovýchovného lekárstva.

Od roku 1994 – 1998 pracoval výbor v zložení: predseda Doc. MUDr. Hamar, podpredseda Doc. Marček, vedecký sekretár prof. MUDr. Komadel, pokladník MUDr. Kayser, hovorca MUDr. Malovič a členovia Doc. MUDr. Meško, MUDr. Javorský, MUDr. Tašárová a MUDr. Bendíková.

Činnosť výboru sa v tomto období orientovala na organizovanie vedeckých a vzdelávacích podujatí. V priebehu 21 rokov sa uskutočnilo 32 pracovných schôdzí, 2 semináre a 11 národných kongresov.

            Pracovné schôdze boli zamerané na aktuálne problémy telovýchovného lekárstva. Niektoré boli organizované ako večery Kliniky telovýchovného lekárstva v rámci pravidelných schôdzí Bratislavského spolku lekárov. Osobitné pracovné schôdze s vedeckým programom boli venované životným jubileám významných členov SSTL ako prof. Handzo, prof. Komadel, doc. Hájkova a doc. Marček. Náplňou viacerých schôdzí boli prednášky zahraničných hostí ako prof. Parker (Austrália), prof. Araujo (Brazília), prof. Skinner (USA) a dvakrát účastníci výmenného programu Európskej federácie telovýchovného lekárstva. Náplňou pracovných schôdzí boli  skúsenosti zo zdravotného zabezpečovania významných športových podujatí, najmä zimných a letných olympijských hier, novinky z oblasti funkčnej diagnostiky, správy z medzinárodných vedeckých podujatí  a iné aktuálne témy týkajúce sa pohybu a zdravie.

Pre funkčné obdobie rokov 1998 – 2002 bol výbor SSTL zvolený v tomto zložení: predseda doc. Hamar, podpredseda doc. Marček, vedecký sekretár prof. Komadel, pokladník dr. Kayser, styk s médiami zabezpečoval dr. Malovič, členmi výboru boli dr. Bendíková, dr. Javorský, dr. Herchelová, doc. Meško, revízormi dr. Patka a dr. Skladaný.

Národné kongresy sa konali  v Bratislave (1996, 2006, 2011, 2013, 2015), Dunajskej Strede  (2000), na Štrbskom Plese (2002), Trenčianskych Tepliciach (2004 a 2010) a Trenčíne (2008). Súčasťou kongresov boli valné zhromaždenia SSTL, každé 4 roky volebné.

            Kongresy  sa organizovali v spolupráci s inštitúciami, ako Slovenský olympijský výbor, Slovenský paralympijský výbor, Inštitút pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov, Slovenský antidopingový výbor, resp. Slovenská antidopingová agentúra a Národné športové centrum. Na kongresoch sa  zúčastnili viacerí významní predstavitelia telovýchovného lekárstva zo zahraničia, ako napríklad prezidenti FIMS, prof. De Rose (Brazília), prof. Pigozzi (Taliansko), a prof. Fronterra (Portoriko), prezident Európskej federácie telovýchovného lekárstva prof. Bachl (Rakúsko), bývalý prezident  Americkej spoločnosti telovýchovného lekárstva, prof. Micheli a iní.

            V roku 2007 sa v Trenčianskych Tepliciach uskutočnil Kurz telovýchovného lekárstva sponzorovaný lekárskou  komisiou MOV. Jedným z prednášateľov bol profesor Hartmann z Mníchova. Jeden zo seminárov, zameraný na aktuálne problémy športovej kardiológie bol usporiadaný v spolupráci so Slovenskou kardiologickou spoločnosťou.

            Medzi významné oblasti činnosti Slovenskej spoločnosti telovýchovného lekárstva možno zaradiť aj spoluprácu s Odborom štátnej starostlivosti o telesnú výchovu a šport pri sprostredkovaní úhrad za nadštandardnú telovýchovno-lekársku starostlivosť pre reprezentantov SR a športovo-talentovanú mládež v rokoch 1996 až 2000.

            Na legislatívnej úrovni sa výbor v rokoch 1998 až 2002 podieľal na inovácii dokumentov koncepcie odboru telovýchovného lekárstva a vzdelávacom programe v tomto nadstavbovom odbore. Výbor tiež vypracoval návrhy na úpravu Liečebného poriadku o dispenzarizácii športovcov pre MŠ SR a návrh na metodické usmernenie pre MZ SR.

„Čiernym dňom“ pre slovenské telovýchovné lekárstvo bol dátum 1.6.2003, kedy nadobudol právoplatnosť zákon 138 z 9.4.2003 Ministerstva zdravotníctva SR o „zrušení“ pracovísk telovýchovného lekárstva. Odbor telovýchovné lekárstvo bol zaradený medzi odbory nehradené z verejného zdravotného poistenia. Týmto dňom začali postupne zanikať dlhé roky fungujúce Ústavy telovýchovného lekárstva a pracoviská TVL fungujúce v krajských a okresných nemocniciach. Výrazne poklesol počet aktívne pracujúcich športových lekárov. Väčšinou sa vrátili k svojmu pôvodnému odboru. Na druhej strane začali pomaly vznikať súkromné zdravotnícke zariadenia, ktoré začali nahrádzať tieto pracoviská. Ako prvé súkromné pracovisko tohto typu vzniklo 23.11.2003 neštátne zdravotnícke zariadenie Sportmed s.r.o., ktoré začalo ako jediné na Slovensku s komplexnou zdravotnou starostlivosťou o športovcov (preventívne prehliadky, diagnostika trénovanosti, poradenstvo v oblasti výživy, multiodborové konzília, športová traumatológia vrátane operačnej liečby, rehabilitácia, regenerácia, neskôr aj výroba vlastných doplnkov výživy pohybového aparátu). Zakladateľom Sportmedu bol doc. MUDr. Branislav Delej, PhD., MPH, ktorý aktívne pôsobil ako primár a lekár zariadenia. Vzhľadom k tomu, že tieto výkony neboli hradené z verejného zdravotného poistenia (zdravotných poisťovní), museli si za tieto služby športovci platiť. Športové zväzy začali upúšťať od povinnosti absolvovať telovýchovnolekársku prehliadku a ponechávali to na individuálne rozhodnutie trénerov alebo jedincov. Záujem o športové prehliadky bol minimálny, skôr väčší u amatérskych športovcov a „hobíkov“ ako u vrcholových športovcov. Z kliník telovýchovného lekárstva ostali pracovať len tie v Košiciach, Martine a Bratislave.

Predseda prof. MUDr. Dušan Hamar, CSc.  vykonával funkciu predsedu SSTL až do 14. 5. 2015. Vo funkcii vedeckého sekretára sa v uvedenom období (1994-2015) vystriedali prof. MUDr. Ľudovít Komadel, DrSc., MUDr. Pavel Malovič, doc. MUDr. Eugen Horniak, CSc., MUDr. Bohuš Dvorský a MUDr. Andrea Herchelová.

Prof. MUDr. Dušan Hamar, CSc. (1952)

Dňa 14. 5. 2015 sa konal výročný kongres telovýchovného lekárstva v hoteli Double Tree Hilton v Bratislave. Počas kongresu sa uskutočnilo aj valné zhromaždenie spoločnosti s voľbou nového 9 – členného výboru spoločnosti. Za predsedu spoločnosti bol zvolený doc. MUDr. Branislav Delej, PhD., MPH., podpredseda MUDr. Pavel Malovič, PhD., MPH., vedecká sekretárka MUDr. Monika Bartošová, pokladníčka Mgr. Žaneta Csáderová, PhD. a členmi výboru boli prof. MUDr. Dušan Hamar, CSc., prof. MUDr. Dušan Meško, CSc, MUDr. Andrea Herchelová, MUDr. Jarmila Platová, MUDr. Vladimír Kayser.

Novozvolený výbor zaktualizoval zoznam pracovísk telovýchovného lekárstva a zoznam lekárov, ktorí aktívne pracujú v odbore telovýchovné lekárstvo. Pracoval na príprave DRG systému a príprave nového zákona o športe. V roku 2016 nadobudol právoplatnosť nový Zákon o športe č. 440/2015 Z.z. a k nemu vykonávacia vyhláška č. 51/2016, ktorá definovala rozsah povinnej telovýchovnolekárskej prehliadky pre športovcov v organizovanom športe. Týmto sa dosiahol významný úspech pre „prežitie“ odboru telovýchovné lekárstvo v praxi. Slovenská spoločnosť telovýchovného lekárstva pristúpila k akreditácii pracovísk TVL a zaviedla „muster“ preventívnej telovýchovnolekárskej prehliadky. V nasledujúcich rokoch sme zvádzali intenzívny „boj“ s Ministerstvom zdravotníctva, ktoré opakovane niekoľko rokov (od roku 2003) ignorovalo naše požiadavky, aby výkony telovýchovného lekárstva mohli byť hradené z verejného zdravotného poistenia. Táto naša požiadavka stále nie je splnená (začiatok roka 2024). Výbor spoločnosti pracoval na tvorbe nových stanov spoločnosti, ktoré by spĺňali podmienky zákona o športe.

Dňa 6.6.2019 sa konalo počas Národného kongresu telovýchovného lekárstva v Bratislave valné zhromaždenie spoločnosti, ktoré schválilo nové stanovy spoločnosti. Do sedemčlenného výboru spoločnosti boli zvolení: doc. MUDr. Branislav Delej, PhD., MPH. ako prezident spoločnosti, prof. MUDr. Dušan Hamar, CSc. ako viceprezident, MUDr. Monika Bartošová ako vedecký sekretár a PaedDr. Žaneta Csáderová, PhD. ako pokladníčka spoločnosti. Ďalšími členmi výboru boli zvolení prof. MUDr. Dušan Meško, CSc., MUDr. Jarmila Platová a novým členom výboru sa stal MUDr. Robert Dinka, PhD. Novozvolený výbor pokračoval vo svojich aktivitách, hlavne snahou o zaradenie odboru medzi ostatné odbory, ktorých činnosť je hradená z verejného zdravotného poistenia, aby činnosť našich lekárov nebola diskriminovaná oproti výkonom lekárov z ostatných odborov.

Výbor SSTL zabezpečil finančné prostriedky pre zostavenie a vydanie 2 edícii publikácie Telovýchovnolekárske vademaecum. Na jeho vypracovaní sa podieľal široký okruh autorov pod vedením prof. MUDr. Komadela DrSc. (1. vydanie)  a prof. MUDr. Dušana Meška, CSc. (2.vydanie).

Na valnom zhromaždení SSTL počas Národného kongresu telovýchovného lekárstva v hoteli Gate One v Bratislave bol dňa 26.10.2023 obdobie rokov 2023 – 2027 zvolený výbor v zložení: doc. MUDr. Branislav Delej, PhD., MPH. – prezident, prof. MUDr. Dušan Hamar, CSc. viceprezident, MUDr. Monika Bartošová vedecký sekretár, pokladník PaedDr. Žaneta Csáderová PhD. a členmi výboru, prof. MUDr. Dušan Meško, PhD., MUDr. Robert Dinka, PhD a novým členom výboru, ktorý nahradil MUDr. Jarku Platovú sa stal MUDr. Michal Fečík. Doc. MUDr. Branislav Delej, PhD., MPH. bol menovaný od 1.1.2023 prednostom Ústavu telovýchovného lekárstva lekárskej fakulty pri Slovenskej zdravotníckej univerzite.

Doc. MUDr. Branislav Delej, PhD., MPH. (1962)

Prof. MUDr. Dušan Meško, CSc., ktorý je členom výboru SSTL od jej vzniku (1990 – doposiaľ, minimálne do roku 2027) je súčasne od roku 2008 aj hlavným odborníkom Ministerstva zdravotníctva pre odbor telovýchovné lekárstvo.

Prof. MUDr. Dušan Meško, CSc. (1956)

Vďaka obrovskej snahe niektorých členov výboru SSTL (Delej, Hamar, Meško, Bartošová) sa podarilo zakomponovať do nového Zákona o športe (Zákon 440/2015 Z.z., ktorý nadobudol právoplatnosť od 1.1.2016) povinnosť absolvovať preventívnu telovýchovnolekársku prehliadku jedenkrát ročne u športovcov v organizovanom športe. Prehliadky boli naďalej hradené individuálne, mimo poisťovní. Neskôr začali zdravotné poisťovne prispievať určitou čiastkou na tieto  prehliadky u športujúcej mládeže do 18 rokov (každá z nich v rôznej výške). Vďaka týmto opatreniam vznikali ďalšie telovýchovnolekárske pracoviská, ale len na súkromnej báze, nie v štátnych zdravotníckych zariadeniach. Postupne začali mať lekári záujem atestovať v odbore telovýchovné lekárstvo a ich počet neustále stúpa. V súčasnosti (začiatok roka 2024) je na Slovensku 35 registrovaných telovýchovnolekárskych pracovísk. Počet členov SSTL je 98. Tým, že neustále rastie záujem o atestáciu v odbore a vyvíjame iniciatívu na zaradenie odboru telovýchovné lekárstvo medzi odbory, ktorých výkony sú hradené zdravotnými poisťovňami, je predpoklad, že počet pracujúcich lekárov aj pracovísk narastie.

V dosiahnutej úrovni rozvoja patríme medzi málo štátov na svete, kde telovýchovné lekárstvo dosiahlo plné oficiálne uznanie so schválenou koncepciou ako samostatný odbor lekárskych vied a ako klinický lekársky špecializačný odbor. Na lekárskych fakultách bol dlho povinnou súčasťou študijného plánu a končil skúškou. V odbore možno získavať vedecké a vedecko-pedagogické hodnosti, na získanie špecializácie sú stanovené záväzné kritériá.

Čím prispelo telovýchovné lekárstvo ostatným lekárskym oborom a praxi

            Telovýchovné lekárstvo necharakterizuje profesia ľudí, o ktorých sa stará, ale jeho vlastné, osobité diagnostické postupy, fyziologickú aj patofyziologickú problematiku a terapeutické postupy. Vďaka systematickej práci telovýchovného lekárstva  boli odhalené funkčné a morfologické zmeny organizmu podmienené pravidelnou pohybovou aktivitou – ako napríklad vzostup maximálnej spotreby kyslíka a srdcového minútového objemu, pokles srdcovej frekvencie pri danej spotrebe kyslíka, pokles tlaku krvi, zlepšenie efektívnosti práce myokardu, zlepšenie vaskularizácie kostrového svalstva a myokardu, vzostup aktivity aeróbnych enzymatických systémov svalstva, zníženie výskytu a mortality kardiovaskulárnych ochorení, ekonomizácia metabolizmu (pokles produkcie kyseliny mliečnej – laktátu, zlepšenie využitia voľných mastných kyselín, normalizácia tolerancie glukózy a tak podobne), boj proti obezite, zlepšenie pomeru HDL/LDL, zvýraznenie vytrvalosti, zlepšenie štruktúry a funkcie väzov, šliach a chrupaviek, zvýšenie kvality a hustoty kostí, znásobenie svalovej sily, zníženie citlivosti k námahe a zlepšenie termoregulácie.

            Od telovýchovného lekárstva získala: interná medicína – spiroergometriu, simultánnu registráciu telesných funkcií, určovanie aeróbneho a anaeróbneho metabolizmu, anaeróbneho prahu z laktátu a ventilačne – respiračných parametrov, pediatria – poznatky o zmenách výkonnosti detí a klinickom význame akcelerácie a retardácie vývoja, geriatria – poznatky o zmenách výkonnosti a rozsahu adaptability v procese starnutia, vplyve telesných cvičení na kardiorespiračné funkcie, metabolizmus a pohybový systém u geriatrických pacientov, gynekológia – poznatky o zmenách gynekologicky zaujímavých hormónov vplyvom záťaže a zmenách výkonnosti v tehotenstve a počas menštruácie.

            Nové trendy a poznatky o využití prostriedkov telesnej výchovy a športu nielen v primárnej či sekundárnej prevencii, ale aj v komplexnej liečbe závažných ochorení, vplyve telesnej záťaže na imunitný systém, záťažovej diagnostike myogénnych enzymopatií, záťažovej echokardiografie, biomechanickom pôsobení rozličných pohybových aktivít na jednotlivé štruktúry oporno – pohybového aparátu, prínos k rozvoju neinvazívnych rádiotelemetrických metód registrácie funkcií, svedčia o tom, že možnosti tohto odboru nie sú ešte zďaleka vyčerpané. Jeho metódy a postupy patria do repertoáru modernej diagnostickej a liečebnej práce.

            Vďaka získaným výsledkom bolo možné rozvinúť konziliárnu činnosť pre ostatné odbory, predovšetkým pre všeobecné lekárstvo, internistov, pracovné lekárstvo, rehabilitáciu a posudkové lekárstvo. Vyšetrovacie metódy, ktoré boli rozvinuté a zvládnuté, boli použiteľné súčasne aj  pri diagnostickom záťažovom vyšetrení.  Tým sa odbor stal súčasne aj diagnostickým odborom a poskytoval tuto službu pre ostatné odbory hlavne kardiológov a internistov.

            Tento krok pokladáme za základný prínos, ktorým obohatilo telovýchovné lekárstvo  liečebnú starostlivosť, tým že ovládlo metódy fyziologickej záťažovej diagnostiky a použilo ich v diagnostike a liečbe.

            Je však bohužiaľ paradoxom súčasnosti, keď tento odbor, ktorý záťažové metódy priniesol, rozvinul a uplatnil, nemá právo ich používať v rámci platieb zo zdravotného poistenia k diagnostike, liečeniu a posudzovaniu výsledkov terapie. Nakoľko telovýchovnému lekárstvu nie sú hradené zo zdravotného poistenia diagnostické a liečebné výkony ani u chorých, znamená to krok k znovuzaradeniu oboru medzi okrajové odbory.

            Výrazom novej náplne odboru bolo prijatie novej  koncepcie odboru v roku 1989. Táto koncepcia formulovala odbor ako klinický, ktorého obsahom je najmä použitie pohybovej aktivity ako liečebnej metódy u skupiny tzv. civilizačných ochorení, ku ktorým patrí hlavne ischemická choroba srdca, hypertenzia, diabetes, dyslipoproteinémia, obezita a osteoporóza.

            Za hlavnú vyšetrovaciu metódu odboru bolo pokladané záťažové vyšetrenie v rôznych variantách. K ďalším úlohám patrila podľa koncepcie starostlivosť o zdravotný stav športujúcich a to na všetkých výkonnostných úrovniach a v rôznych vekových kategóriách so zameraním na šport mládeže a staršej populácie. Spolu s metódami záťažového vyšetrenia priniesol odbor TVL aj nový spôsob uvažovania, to znamená dynamické hodnotenie funkcií ľudského organizmu, človeka v pohybe, v aktivite a opustenie statického pohľadu na chorého.

            Za ďalší prínos možno považovať novú definíciu pojmu zdravie, kde odbor propagoval koncepciu, že určitý stupeň telesnej zdatnosti je súčasťou pojmu zdravie. Toto bolo potvrdené veľkými epidemiologickými štúdiami, kde se ukázalo, že nízka telesná zdatnosť  a hypokinéza je samostatným rizikovým faktorom ischemickej choroby srdca. Toto sa aplikovalo v rôznych klinických odboroch, kde sa skracovala doba imobilizácie na lôžku, či po chirurgických zákrokoch alebo pri niektorých  interných chorobách.

Telovýchovné lekárstvo ovplyvnilo aj teóriu a prax telesnej výchovy a športu.

            Uplatňovanie telovýchovnolekárskych a medicínskych poznatkov pri pedagogickom riadení telovýchovného procesu každého druhu, od školskej telesnej výchovy, cez rekreačnú pohybovú aktivitu až po vrcholový športový tréning, zdravých i zdravotne oslabených sa u nás zabezpečovalo zaradením súčastí telovýchovného lekárstva ako vyučovacích predmetov do učebných osnov všetkých druhov vzdelávania a doškoľovania telovýchovných pedagógov. Najzreteľnejšie to bolo pri univerzitnom štúdiu telesnej výchovy a športu. Ako samostatné vyučovacie predmety so skúškou boli anatómia človeka (vrátane funkčnej anatómie a kineziológie), fyziológia človeka, fyziológia telesných cvičení, biochémia, lekárska kontrola športovcov, alebo klinika telovýchovného lekárstva, hygiena telesnej výchovy a športu, traumatológia a prvá pomoc v športe, regenerácia a športová masáž, telesná výchova oslabených. V posledných rokoch nastala prudká redukcia rozsahu výuky i počtu skúšok, takže optimálny model sa ešte len hľadá. Podobne bola telovýchovnolekárska problematika začlenená aj do učebných osnov školení trénerov a cvičiteľov všetkých stupňov.

            Prax telovýchovných pedagógov, najmä trénerov žiadala najmä poznatky z funkčnej diagnostiky a klinického sledovania športovcov, ktoré môže tréner bezprostredne uplatniť vo svojej činnosti. Určovanie frekvencie srdca, spotreby kyslíka, hladiny laktátu v krvi pri definovanom zaťažení, silové parametre a podobne pomáhajú trénerovi pri individuálnom modelovaní tréningu a pri dosahovaní výkonnostných cieľov. Správna životospráva (racionálna výživa podľa športovej špecializácie, regenerácia, odmietanie fajčenia, pitia alkoholu, užívania drog) sa stali samozrejmými doplnkami športového tréningu získané z telovýchovnolekárskych poznatkov.

            Vo svetovom meradle bola ojedinelá evidencia úrazov členov bývalého ČSZTV, keď sa od roku 1976 do 1988 zhromaždili údaje o takmer 200 tisíc úrazoch, pri ročnom vyhodnocovaní 13 až 18 tisíc, pravidelné organizovanie konferencií úrazovej prevencie vytvorili predpoklady pre efektívnu prevenciu úrazov v každom druhu športu, pri zohľadnení pohlavia, veku, výkonnostnej úrovne a podobne.

            Pre prax masových telovýchovných podujatí, akými boli u nás najmä spartakiády, mali veľký význam podrobne vypracované a v praxi overené protiepidemické opatrenia. Antidopingová aktivita a prevencia drogovej závislosti svojím celospoločenským významom prekročili rámec telesnej výchovy a športu.

            Veľmi významnou bola skutočnosť, že erudovaní telovýchovní pedagógovia, ktorí stáli na čele jednotlivých telovýchovných organizácií boli schopní vo svojej sfére pôsobnosti spolupracovať  s lekármi, takže takmer vo všetkých športových organizáciách boli v činnosti zdravotné komisie a zdravotnícke aspekty sa presadili až do technických a súťažných pravidiel jednotlivých športov. Napríklad každoročnú preventívnu lekársku prehliadku vyžadovali súťažné poriadky všetkých športov. Takto sa u nás plnili odporúčania FIMS (Federation Internationale Medicine Sportive) i Rady Európy.

Záver

            Za 78 rokov má Slovenská spoločnosť telovýchovného lekárstva za sebou množstvo dobre vykonanej práce, ale s obavami sa pozerá do budúcna pre doteraz nedoriešené postavenie telovýchovno-lekárskych odborných služieb v nových zložitých podmienkach.

Veríme, že budúcnosť ukáže potrebu odboru TVL, že slovenské zdravotníctvo sa vyrovná so súčasnou krízou a pochopí, že TVL ako odbor,  ktorého obsahom je primárna a sekundárna prevencia, má svoje miesto v modernej medicíne.

HISTÓRIA KLINÍK TELOVÝCHOVNÉHO LEKÁRSTVA NA SLOVENSKU

História Kliniky telovýchovného lekárstva UNB a LF UK v Bratislave (MUDr. Monika Bartošová)

Telovýchovné lekárstvo sa rozvíjalo mimoriadne rýchlo, najmä v dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia. Na univerzitných pracoviskách boli založené prvé telovýchovno-lekárske poradne a usporiadané početné školiace kurzy. Vďaka tomu mala Lekárska fakulta UK hneď v počiatku odbornej výučby (r.1939) dostatok odborníkov na výučbu biologických základov telesnej výchovy.

Lekárska fakulta UK v Bratislave zaradila výučbu telovýchovného lekárstva pod názvom „športová medicína“ do odbornej prípravy svojich poslucháčov začiatkom štyridsiatych rokov a ako povinný predmet ho prvý krát nachádzame v učebnom pláne LF UK v šk. roku 1948/49.

V r. 1950 zriadila LF UK Ústav telovýchovného lekárstva, ktorý sa stal bezprostredným predchodcom Kliniky telovýchovného lekárstva v Bratislave. Na čelo tohto ústavu bol ustanovený (vtedajší odborný asistent LF UK ) zakladateľ odboru telovýchovné lekárstvo profesor MUDr. Pavel Handzo a jeho spolupracovníci, ktorí sa v ďalších rokoch sa stali vysoko kvalifikovaní vysokoškolskí pracovníci: doc. MUDr. M. Hájková CSc., doc. MUDr. E. Horniak, CSc., prof. MUDr. L. Komadel, DrSc., ich práca získala medzinárodne uznávaný ohlas.

Začiatkom päťdesiatych rokov bývalé športové lekárstvo dostalo zákonný podklad a názov telovýchovné lekárstvo, ako samostatný klinický špecializačný odbor. Prezídium Československej akadémie vied (ČSAV) konštituoval telovýchovné lekárstvo ako samostatný medicínsky vedný odbor v roku 1967.

V roku 1950 vyšla vyhláška Povereníctva zdravotníctva ČSR o zdravotnom zabezpečení telesnej výchovy a športu, podľa ktorej sa každý aktívny športovec musel raz do roka podrobiť preventívnej lekárskej prehliadke. Vo všetkých okresoch na Slovensku vznikli pri okresných i krajských ústavoch národného zdravia telovýchovno – lekárske oddelenia.

V jeseni 1954 v Krajskom ústave národného zdravia v Bratislave (terajšia Univerzitná nemocnica Staré Mesto, ktorá v r.2024 oslavuje 160 rokov od jej založenia) vytvorili Oddelenie zdravotnej starostlivosti o telesnú výchovu a šport. Jeho vedúcim sa stal MUDr. Vlastibor Minarovjech.

 V roku 1954 sa MUDr. Pavel Handzo stal vedúcim subkatedry telovýchovného lekárstva pri Ústave pre ďalšie vzdelávanie lekárov (dnes Slovenská zdravotnícka univerzita – SZU), ktorý mal za úlohu výchovu telovýchovných lekárov na Slovensku. Ústav bol zo začiatku priestorovo zle vybavený. Bol stiesnený v jedinej zapožičanej miestnosti na fyziologickom ústave LF UK, za ambulanciu slúžila telovýchovná poradňa. Problémy sa však začali úspešne riešiť. Ústav telovýchovného lekárstva LF UK a subkatedra telovýchovného lekárstva sa potom presťahovali do štyroch pridelených miestností vo Fakultnej, terajšej Univerzitnej nemocnici – Staré mesto.

 Po vydaní štatútu Fakultnej nemocnice sa toto spoločné školské a zdravotnícke pracovisko premenovalo na Kliniku telovýchovného lekárstva FN a LFUK (1967). Prednostom kliniky a súčasne aj katedry sa stal prof. MUDr. Pavel Handzo., ktorý sa nezmazateľne zapísal do histórie slovenského telovýchovného lekárstva. Primárom Kliniky telovýchovného lekárstva FN a LFUK (zástupcom prednostu kliniky pre LPS) v tom čase bol MUDr. V. Minarovjech a túto funkciu zastával do r. 1990.

V r. 1987 sa stal prednostom Katedry telovýchovného lekárstva, fyziatrie a balneológie LF UK doc. MUDr. Tibor Marček, CSc. Na základe konkurzného pokračovania bol v roku 1992 menovaný prednostom Kliniky telovýchovného lekárstva FN a LF UK. (V roku 1998 bol zvolený do funkcie predsedu Akademického senátu LF UK a od roku 2000 bol aj členom Akademického senátu Univerzity Komenského. Desať rokov bol členom lekárskej komisie Slovenského olympijského výboru. Vykonával aj funkciu prednostu Ústavu telovýchovného lekárstva SZU (UTL SZU), bol mu udelený titul mimoriadneho profesora). Vo funkcii prednostu Kliniky telovýchovného lekárstva LF UK a UNB bol do júna 2012, kedy po krátko trvajúcej chorobe zomrel. Funkciou prednostky KTL LF UK a UNB bola poverená MUDr. Dagmar Dzurenková, CSc. Vo februári 2013 bola aj oficiálne menovaná do funkcie, ktorú vykonávala do mája 2013, kedy po krátko trvajúcej chorobe zomrela (zároveň zastávala aj funkciu prednostky ÚTL SZU).

 V r. 1990 sa stal primárom Kliniky telovýchovného lekárstva FN a LF UK (zástupcom prednostu kliniky pre LPS)  MUDr. Pavel Malovič, PhD., MPH., FMDr., ktorý bol v r. 2013 poverený vedením KTL LF UK a UNB  do r. 2019 (a zároveň v r. 2013 sa stal prednostom ÚTL SZU, túto funkciu zastával do r. 2022). Vzhľadom na personálnu situáciu na Klinike telovýchovného lekárstva nebolo možné zabezpečiť pregraduálnu výuku študentov LF UK a zároveň zdravotnú starostlivosť o športovcov, preto bola pregraduálna výuka na LF UK zabezpečená iným spôsobom. Nástupcom KTL LF UK a UNB je od októbra 2019 Oddelenie telovýchovného lekárstva UNB, ktoré vykonáva zdravotnícku činnosť a postgraduálne vzdelávanie lekárov v odbore telovýchovné lekárstvo. Primárkou OTL UNB je od v r. 2019 MUDr. Monika Bartošová (od r.1997 pracovala na UTL, ktoré sa v r. 2003 zlúčilo s Klinikou telovýchovného lekárstva FN a LF UK).

Okrem vyššie menovaných na Klinike telovýchovného lekárstva pracovalo veľa významných telovýchovných lekárov: MUDr. V. Kayser, MUDr. V. Hostýn, MUDr. A. Herchelová, MUDr. A. Urvayová, MUDr. M. Ondrkal, MUDr. M. Poláčková, MUDr. I. Zmečková,  MUDr. Ľ. Gulán, MUDr. B.  Dvorský, MUDr. L. Knappková, MUDr. M. Šišková, RNDr. E. Novotná a ďalší. Prispeli ku kvalitnej výuke telovýchovného lekárstva na LF UK a SZU, k bohatej vedeckej, publikačnej, prednáškovej činnosti a kvalitnej zdravotnej starostlivosti o športovcov.  Funkciu hlavého odborníka MZ SR pre telovýchovné lekárstvo zastávali: v r. 1994 – 2000 Doc. MUDr. T. Marček, CSc. a od r.2000 – 2008 MUDr. P. Malovič, PhD., MPH., FMDr. Zamestnanci KTL sa aktívne zapojili ako komisári do boja proti dopingu v športe (pracovali pre Antidopingový výbor a nástupnícku organizáciu SADA, na medzinárodnej úrovni pre UEFA a zúčastnili sa ako komisári na olympiádach a iných významných podujatiach).

V súčasnosti na Oddelení telovýchovného lekárstva UNB pracujú 4 lekári ( z toho  1 s atestáciou z telovýchovného lekárstva), 4 SZP a 1 dokumentaristka.

Klinika telovýchovného lekárstva Martin (Prof. MUDr. Dušan Meško, PhD.)

Po založení pobočky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine bolo v roku 1967 založené Oddelenie telovýchovného lekárstva ako výučbová báza lekárskej fakulty. V roku 2002 bola zriadená Klinika telovýchovného lekárstva Jesseniovej lekárskej fakulty UK. O zriadenie a rozvoj oddelenia sa výraznou mierou zaslúžil najmä Prof. MUDr. Pavel Handzo, CSc. Prednášky od založenia oddelenia až do roku 1990 zabezpečovala Klinika telovýchovného lekárstva Lekárskej fakulty UK v Bratislave, v rokoch 1967-1990 najmä Prof. MUDr. Pavel Handzo, CSc. prednosta Kliniky telovýchovného lekárstva LFUK v Bratislave, Doc. Eugen Horniak, CSc., Doc. MUDr. Marta Hájková, CSc. a Doc. MUDr. Tibor Marček, CSc., mimor. prof. Praktickú výučbu samostatného predmetu telovýchovné lekárstvo, ktorý sa končil vykonaním skúšky, zabezpečovali postupne odborní asistenti MUDr. V. Mišík, MUDr. J. Žila, MUDr. E. Humajová, MUDr. J. Halász, MUDr. J. Žucha, CSc. a ďalší. Do funkcie odborného asistenta v roku 1987 nastúpil na oddelenie MUDr. Dušan Meško, ktorý od roku 1983 zabezpečoval kompletnú praktickú výučbu. V roku 1993 bol MUDr. Dušan Meško, CSc. habilitovaný za docenta v odbore vnútorné lekárstvo – telovýchovné lekárstvo, v roku 2001 bol inaugurovaný za profesora v odbore vnútorné choroby.

Primárom oddelenia bol v rokoch 1969-1973 MUDr. J. Žila, v rokoch 1973-1980 MUDr. E. Stančevová a v rokoch 1983-1996  MUDr. M. Novomeská. V rokoch 1984 až 1996 pracovala na oddelení MUDr. E. Veščičíková-Repiščáková, od roku 2002 pôsobí vo funkcii primára kliniky. Na klinike, ktorá pôsobí podľa koncepcie odboru ako neposteľové pracovisko, pracoval v minulosti 1 lekár ako školský zamestnanec a 2 lekári ako zamestnanci rezortu zdravotníctva, 1 sestra v ambulantnej časti a 2 sestry v ambulancii funkčnej diagnostiky (spolu 6 pracovníkov). Postupnými zmenami v legislatíve a z nej vyplývajúcich ekonomických dôvodov v roku 2016 pracovali na klinike prednosta prof. MUDr. Dušan Meško, PhD. (úväzok 0,4), primárka MUDr. Eva Repiščáková (0,6 úväzku) a sestra Iveta Jesenská.

Výchovno-vzdelávacia činnosť

Od roku 1991 výučbu predmetu telovýchovné lekárstvo v 8. semestri štúdia v celom rozsahu (prednášky, semináre, praktiká) zabezpečuje prof. MUDr. Dušan Meško, PhD. Od roku 1995 sa pre zahraničných študentov vyučuje predmet aj v jazyku anglickom.

V oblasti vedecko-výskumnej sa pracovníci postupne zameriavali najmä na antropometrické sledovanie, vplyv pohybovej aktivity na kardiovaskulárny systém, posudzovanie vplyvu hyperbarického prostredia na organizmus potápačov, echokardiografickú funkčnú diagnostiku mladých športovcov. Pracovníci sa zúčastnili ako spoluriešitelia 20 vedecko-výskumných projektov (RV, ŠPZV, GAV, TEMPUS, KEGA, VEGA, APVT) aj na iných pracoviskách najmä v oblastiach sledovania vplyvu škodlivín prostredia na respiračný systém, monitorovania vplyvov pracovného prostredia na organizmus, systémovej hypertenzie v detskom veku, porúch funkcie srdcovo-cievneho systému v detskom veku, zmien reaktivity dýchacích ciest a kože pri alergických ochoreniach, problematiky umierania a smrti).

V rokoch 1982-2024 sa pracovníci kliniky podieľali na príprave viac ako 360 prednášok, viac ako 200 abstraktov, viac ako 80 vedecko-odborných publikácií, práce boli citované viac ako 740-krát, z toho viac ako 150-krát v SCI/Scopus. Prof. Meško je zostavovateľ a autor 2 vedeckých monografií (z toho monografia „Differential Diagnosis by Laboratory Medicine“ vyšla vo viacerých zahraničných vydavateľstvách – Springer Nemecko 2002, Springer India 2005, Medico-Pharmaceutical Publishing House Čína 2006, Paschalidis Grécko 2009). Prof. Meško prednášal na 29 európskych a svetových podujatiach, 5-krát ako pozvaný prednášajúci. Pracovníci kliniky sa podieľali ako organizátori a spoluorganizátori 24 národných a medzinárodných konferencií.

V liečebno-preventívnej oblasti sa pracovníci kliniky dlhoročne podieľali aj na zabezpečovaní zdravotníckej starostlivosti rôznych miestnych, celoštátnych i medzinárodných športových podujatí. Klinika dlhodobo poskytuje konziliárne služby pre iné pracoviská TVL pri funkčno-diagnostickom vyšetrovaní a posudzovaní spôsobilosti k pohybovej aktivite oslabených a chorých, venuje sa diagnostike a konzervatívnej liečbe chorobných stavov vzniknutých ako následok nevhodnej, či neprimeranej pohybovej aktivity alebo inaktivity (najmä pohybového systému). Od roku 1992 sa pracovisko podieľa aj na konziliárnej činnosti v oblasti funkčnej diagnostiky pacientov pre potreby Kliniky detí a dorastu JLF a neštátnych detských kardiológov.

Klinika telovýchovného lekárstva Košice (MUDr. Jarmila Platová)

Po založení Pobočky Lekárskej fakulty UK v Košiciach v roku 1948 bol v školskom roku 1949/1950 zriadený Ústav telovýchovného lekárstva, ktorého prostriedky na plnenie pedagogických  úloh boli veľmi skromné. Ústav bol umiestnený v areáli súdneho lekárstva na teoretických ústavoch, kde mal k dispozícii 2, neskôr 4 miestnosti, ktoré slúžili na vyšetrovanie športovcov aj  na dennú prevádzku. V školskom roku 1952/53   bola zriadená katedra telovýchovného lekárstva   a telesnej výchovy, kde boli aj pracovníci kabinetu telesnej výchovy – teda učitelia telocviku. Popri pedagogickej zložke existovalo aj oddelenie telovýchovného lekárstva vo Fakultnej nemocnici v gescii  vnútorného lekárstva. V roku 1964/65 došlo k ich spojeniu. Prvým  vedúcim ústavu bol odborný asistent internej kliniky  MUDr. Jozef Burger a ďalšími pracovníkmi boli asistenti MUDr. Ján Zapatický, MUDr. Albín Hisem a MUDr. Július Bečke. Okrem nich bola jedna zdravotná laborantka a  jedna administratívna pracovníčka.

Telovýchovné lekárstvo sa zo začiatku vyučovalo vo 4.semestri, neskôr v 5. ročníku a od r.1961/62 bolo ukončené skúškou.

V roku 1966 nastúpil do funkcie odborného asistenta MUDr. Branislav Bohuš, ktorý prevzal aj výučbu telovýchovného lekárstva a MUDr. Alžbeta Mišlejová, ktorá pracovala v ambulancii, postupne absolvovali astestáciu z telovýchovného lekárstva ako nadstavbu na atestáciu I. stupňa z internej medicíny. 

Vedecko-výskumná a aj liečebno – preventívna činnosť dlho nebola na úrovni pre nedostatok priestorov a prístrojov na funkčnú diagnostiku  kardiorespiračného systému a spirometrie.   Postupne sa rozvíjala spolupráca s trénermi a vedúcimi športových oddielov pri starostlivosti o športovcov – zisťovanie ich telesnej zdatnosti, ošetrovanie poranení a ochorení, sledovanie športovcov počas tréningového procesu. Táto činnosť sa plne rozvinula po presťahovaní do nových priestorov v Poliklinike Nemocnice vo výstavbe. Ročne bolo vyšetrených 3500 – 4000 športovcov od najmladších v MŠ cez všetky vekové kategórie mládežnícke a dospelých, až  po cvičencov  seniorov, účastníkov Univerzity  tretieho veku. Dobrá spolupráca bola aj s asistentmi vyučujúcimi telesnú výchovu na celej UPJŠ. 

Lekári  kliniky boli vo funkcii obvodných lekárov pre športovcov a poskytovali im celkovú liečebno – preventívnu starostlivosť pri chorobách a úrazoch. V obmedzenej miere pracovala aj ambulancia rehabilitácie, kde boli poskytované procedúry z elektroliečby a laseroterapie.

Po presťahovaní pracoviska do nových priestorov vo FNsP na Tr. SNP 1 sa vytvorili dokonalejšie podmienky ako pre zdravotnícku, tak aj vedecko-výskumnú činnosť. 

Po obhájení habilitačnej práce bol v roku 1981 MUDr. Branislav Bohuš habilitovaný za docenta pre odbor telovýchovné lekárstvo a v roku 1986 prevzal vedenie kliniky.     

Od roku 1966 sa na ústave začala intenzívnejšie rozvíjať aj vedecko-výskumná činnosť. Riešila sa vedecko – výskumná úloha  – funkčná zdatnosť mužov 30 – 60 ročných, ktorej zodpovedným riešiteľom bol MUDr. J. Zapatický, CSc.

V ďalšom období sa riešila úloha – Rozvoj kardiorespiračných parametrov u vrcholových športovcov, ktorej zodpovedným riešiteľom bol Doc. MUDr. Branislav Bohuš, CSc.

Ďalšou vedecko-výskumnou úlohou riešenou na klinike bola téma: Niektoré somatické, funkčné  a biochemické zmeny  organizmu po vytrvalostnej námahe. Zodpovedným riešiteľom bol Doc. MUDr. Branislav Bohuš, CSc.  

V druhej polovici 80-tych rokov pracoval kolektív vedený Doc. MUDr. B. Bohušom, CSc. na výskumnej úlohe : Menej známe faktory ovplyvňujúce excesívny vytrvalostný výkon.

V 90-tych rokoch pracovala klinika  na 2 výskumných úlohách – Vplyv exhaustívnej námahy na vybrané parametre organizmu športovcov a Imunologický status pri rôznych formách pohybovej aktivity.

Postupne sa v jednotlivých okresoch Východoslovenského kraja  vytvorili oddelenia telovýchovného lekárstva s lekármi s atestáciou z  telovýchovného lekárstva vo funkcii okresných odborníkov, ktoré metodicky viedol Doc. MUDr. Branislav Bohuš, CSc. ako krajský odborník pre odbor. Pravidelne sa títo lekári stretávali na krajských seminároch, kde boli oboznamovaní s novými poznatkami a riešili sa spoločne  problémy odboru. Lekári sa pravidelne zúčastňovali na seminároch poriadaných hlavným odborníkom v Bratislave a na československých konferenciách telovýchovného lekárstva s medzinárodnou účasťou, kde pravidelne prezentovali výsledky svojej práce.

 V roku 1985 bola časť pracovníkov (3 lekári a 5 sestier) delimitovaná do novovytvoreného Ústavu telovýchovného lekárstva, kde bola poskytovaná výlučná starostlivosť reprezentantom predovšetkým v kolektívnych športoch – futbal, hokej, v ľahkej atletike, vo vodných športoch – plávanie, vodné pólo, zápasení a vzpieraní. Špeciálna starostlivosť sa venovala aj členom parašutistického oddielu v Lučenci.

Vedúca centra MUDr. Margita Klisenbauerová sa pravidelne zúčastňovala na poradách v Bratislave aj v Prahe, keďže toto pracovisko bolo pod priamym vedením ÚV ČSTV.

V roku 1990 nastúpil na miesto odborného asistenta MUDr. Štefan Nebesňák, ktorého vystriedal MUDr. Igor Pramuk. Po ňom v roku 1999 nastúpil na asistentúru MUDr. Peter Horváth. Rok 1990 priniesol zmeny v osobe primára, ktorým sa stal MUDr. Miroslav Pačuta, ale po 10 mesiacoch prijal ponuku Vojenskej nemocnice na post vedúceho oddelenia funkčnej diagnostiky. MUDr. Pačutová naďalej pracovala ako lekárka v Osemročnom športovom gymnáziu a čiastočne ako detská lekárka na sídlisku KVP. Po privatizácii tejto ambulancie sa oddelila od KTL. Po odchode MUDr. Pačutu sa primárom opäť stal MUDr. Jozef Sabo, ktorý na pol úväzku viedol polikliniku ako jej riaditeľ.  MUDr. Jozef Sabo po absolvovaní atestácie z leteckej medicíny poskytoval starostlivosť aj pilotom civilného letectva na letisku v Košiciach a amatérskym pilotom pri Zväzarme.  Vykonával tiež preventívne prehliadky pre pilotov rogala a balónov v celom Východoslovenskom kraji.

Z pracoviska odišli v roku 1992 MUDr. Eva Nagyová, MUDr. Ľubica Urbanská a MUDr. Mišlejová. V roku1993 nastúpila MUDr. Jarmila Platová. Po úspešnom  zvládnutí základnej atestácie z vnútorného lekárstva prišla pracovať na kliniku MUDr. Beáta Timkaničová, ktorá sa venovala prvoligovému basketbalovému klubu žien. Do pracovného pomeru ako zamestnanec LF nastúpil aj MUDr. Peter Horvath, ktorý si ako základný odbor  zvolil ortopédiu a úspešne zložil atestačnú  skúšku. Bol poverený výučbou zahraničných študentov v anglickom jazyku.  Krátky čas boli na klinike zamestnané aj MUDr. Edita Sotáková/Szokeová a MUDr. Katarína Pachová, ktoré však po úspešnom absolvovaní atestácie z vnútorného lekárstva ostali pracovať v tomto odbore. Súčasťou pracoviska bola aj ambulancia psychológa, v ktorej pracovala PhDr. Agnesa Stojničová a antropometrii sa venovala RNDr. Mária Jurčová.

V roku 1999 bol Doc. MUDr. Branislavovi Bohušovi, CSc. udelený titul vysokoškolského profesora.

Úspešná bola aj práca kliniky v Študentskej vedeckej a odbornej  činnosti. Na konferenciách ŠVOČ získali pracovníkmi kliniky vedení študenti 3-krát prvé miesto,  2-krát druhé a trikrát tretie miesto. Ich najlepšie práce reprezentovali  2-krát LF UPJŠ aj na medzinárodných konferenciách ŠVOČ. Zo spomínaných výskumných prác  pracovníci KTL  odprednášali 156 prednášok na odborných fórach a publikovali 140 prác v odborných časopisoch. Boli  spoluautormi 3 monografii a 2 učebných textov.

Kolektív KTL každoročne zabezpečoval po zdravotnej stránke mnoho významných medzinárodných športových podujatí. Tu patrí aj najstarší európsky Medzinárodný maratón mieru v Košiciach. Okrem toho  sa v rokoch 1988 a 1990 podieľali na zdravotnom zabezpečení Medzinárodného non-stop Behu družby Wuppertal –  Košice. Pri tejto príležitosti   po výskumnej stránke spolupracovali s nemeckými kolegami. V roku 1997 poskytli zdravotný servis pre majstrovstvá sveta v polmaratóne. Spolupracovali  tiež s viacerými medzinárodnými  zdravotníckymi organizáciami, ktoré zabezpečovali organizovanie vytrvalostných behov.

Od apríla 2006 je prednostom kliniky Prof. MUDr. Daniel Pella, PhD. Jeho predstavy o existencii kliniky sa premenili potvrdením ministra zdravotníctva SR MUDr. Rudolfa Zajaca  v zmene názvu na Kliniku preventívnej medicíny a telovýchovného lekárstva. Ako kardiológ sa viac začal venovať prevencii a túto problematiku presadil popri výučbe telovýchovného lekárstva i do učebných plánov LF na fakulte ošetrovateľstva a vyšetrovacích metód FRO. Starostlivosť o zdravie športovcov bola zvýraznená v zriadení Centra preventívnej a športovej medicíny, ktorého vedúcim sa stal prof. MUDr. Daniel Pella, PhD. a  zástupcom vedúceho centra MUDr. Miloslav Klíma. Pracovisko prešlo veľkou prestavbou  stavebnou aj personálnou.  Na otvorení zrekonštruovaných priestorov sa zúčastnil aj minister zdravotníctva MUDr. Ivan Valentovič. Organizačne sa pracovisko postupne rozširovalo o kardiologickú ambulanciu, v ktorej pracovali Prof. MUDr. Daniel Pella, PhD., MUDr. Rafael Rybár, CSc. a  doktorand MUDr. Ján Fedačko., ortopedickú ambulanciu viedol MUDr. Peter Horváth, ambulanciu všeobecného lekárstva, v ktorej bola MUDr. Jarmila Platová poverená vykonávaním preventívnych prehliadok pre zamestnancov FNLP, SNP l, internú a gastroenterologickú ambulanciu, kde pracovala MUDr. Božena Nováková, v ambulancii športovej medicíny naďalej pracovali MUDr. Jozef Sabo, MUDr. Eduard Kolesár, Prof. MUDr. Branislav Bohuš, CSc., MUDr. Igor Pramuk a aj MUDr. Jarmila Platová. . Zo zrušeného oddelenia funkčnej diagnostiky bola ku klinike pridelená MUDr. Eva Nagyova a zdravotná sestra Jana Nagyová, ktoré sa venovali spirometrickým vyšetreniam pre ostatné oddelenia nemocnice a VÚSCh a čiastočne aj pre kliniku. 

V spolupráci s Klinikou pracovného lekárstva a toxikológie sa pracovnici kliniky podieľali na činnosti centra Pracovnej zdravotnej služby pre niektoré podniky v meste a kraji. Kvalita pracoviska bola po opakovaných auditoch interných i externých  ocenená značkou kvality ISO 2010. 15.6.2010 došlo k zlúčeniu pracoviska s III. internou klinikou  a začína sa nová éra.  

Od platnosti zákona 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, keď zdravotné poisťovne prestali uhrádzať preventívne prehliadky športovcov, veľmi ubudlo preventívnych vyšetrení. Od začiatku platnosti zákona 440/2015 Z.z – Zákon o športe, opäť pribúdali prehliadky pre športové kluby, ale aj pre žiakov pripravujúcich sa na prijímacie pohovory na športových gymnáziách a na vysoké školy pre štúdium športu – trénerské a učiteľské  odbory, odbory poskytujúce pohybovú aktivitu a výživu pre športovcov.